Urobme spolu film 2

Úvod  /  Aktuality  /  Urobme spolu film 2

Podujal som sa na netradičný experiment

Podujal som sa na netradičný experiment. Chcem pripraviť film, na ktorom sa môžu podieľať všetky potápačské školy a všetci potápači na Slovensku. Uvedomujem si, že idem s kožou na trh. Ale práce na projekte „Požičaná planéta“, niekoľko posledných safari a filmovačiek ma utvrdili v tom, že potápanie musí prejsť obrodou. Je nesporné, že potápanie v súčasnej podobe sa významnou mierou podieľa na devastovaní životného prostredia. Je nesporné, že realizácia potápačských aktivít na súčasnej úrovni je dlhodobo neudržateľná. Skúsme spolu nájsť východiská. Postupne budem zverejňovať jednotlivé časti námetu a kto má chuť a záujem môže buď cez FB, alebo mailom na jblasko@cestyzatichom.sk napísať svoj názor, stanovisko, či doplnenie. Budem rád, ak získam čo najviac spoluautorov a ak sa pri tvorbe námetu a scenára, ale aj pri samotnej realizácii stretne čo najširšie zastúpenie slovenských potápačov.

Urobme spolu film - námet časť 2: Krátka história potápania I.

Nemá zmysel začínať v Mezopotámii, ani na Kréte, ani pri Baconovi, či Leonardovi. Zlom priniesli  Cousteau s Gagnanom, keď v roku 1943 prišli s komerčne úspešným Aqualungom. Vzniklo všeobecne dostupné zariadenie, pre ktoré sa postupne etabloval výraz SCUBA (samostatné podvodné dýchacie systémy), ktorý pôvodne označoval kyslíkové rebreathery vyvinuté počas II. svetovej vojny Ch.J. Lambertsenom pre vojenské účely.

Keďže Aqualung bol prístroj ku ktorému bola návodom zjednodušene povedané iba jedna veta :“nezadržujte pri používaní dych“, celkom logicky vyvstala potreba výcviku. Ako vo všetkých ľudských činnostiach aj pri potápaní sa našlo niekoľko vizionárov, ktorí pochopili, že ľuďom sa otvorila možnosť vykonávať tento šport pre pôžitok, pre naplnenie ľudskej túžby po poznaní a objavovaní nových častí planéty. Pre tento typ nadšencov vzniklo pomenovanie rekreační potápači.

Ako vôbec prvá výcviková organizácia vznikla v roku 1953 UICC (Underwater Instructor Certification Course), z ktorej sa v roku 1960 vytvorila NAUI (National Association of Underwater Instructors). V  januári 1959 vznikol CMAS (Confédération Mondiale des Activitée Subaquatiques) za účasti 15 štátov, na čele s Cousteauom a v roku 1966 založili John Cronin a Ralph Erickson PADI (Profesional Association of Diving Instructors), ktorá sa v priebehu niekoľkých rokov stáva najmasovejšou potápačskou organizáciou.

Za celosvetové rozšírenie a úspech vďačí PADI zavedeniu výcvikového systému rozdelenému do stupňov, ktorý umožňoval pripraviť záujemcov na postupné ovládanie potápačských zručností a zavedenie identifikačných kariet pre jednotlivé stupne výcviku.

Postupom rokov priniesol vývoj množstvo nových výcvikových organizácií, ale v princípe možno povedať, že vo všetkých sa pre rekreačné potápanie etablovalo celkom logické členenie: OWD (začiatočník), AOWD (pokročilý), Deep Diver (hĺbkový – do 40m), Rescue Diver (záchranár), Divemaster, alebo ich ekvivalenty. Logika tohto členenia spočíva v tom, že absolventi kurzov získavajú postupne stále vyššie znalosti a výcvik, na základe čoho získavajú oprávnenie na potápanie do väčších hĺbok.

Pritom pre všetky formy rekreačného potápania platí všeobecná zásada, že potápanie je založené na buddy systéme, teda že nikto nevstupuje do vody sám a každý má svojho potápačského partnera, ktorý je bezpečnostnou poistkou pre prípad technických problémov, či prípadnej potápačskej nehody. Maximálne odporúčaná hĺbka je 40 metrov.

Postupne sa potápanie etabluje ako jedna zo zložiek cestovného ruchu a po celej planéte vznikajú potápačské centrá a stavajú sa nové druhy lodí, určené špeciálne pre potápačské safari, ktoré pre kvalifikovaných potápačov zabezpečujú služby sprievodcov potápania. Úlohou sprievodcov je dohliadnuť na bezpečnosť potápania a tiež zabezpečiť, aby nedochádzalo k poškodzovaniu prírodných ekosystémov.

Postupom času v rekreačnom potápaní logicky nastáva situácia, keď sa hĺbkové limity stávajú obmedzením a modrá hlbočina príliš silnou výzvou. Preto sa najmä z armádnych špecialistov stávajú lídri novo vznikajúcich potápačských organizácií, ktoré do rekreačného potápania prinášajú poznatky o potápaní so zmesami plynov, umožňujúce potápanie do veľkých hĺbok. Najväčším problémom sú totiž dusík a kyslík, ktoré sú základnou zložkou vzduchu, používaného pri rekreačnom potápaní. Dusík na jednej strane so vzrastajúcim tlakom vo vodnom prostredí spôsobuje narkózu a zásadne obmedzuje správnosť úsudku a na druhej strane sa v krvi mení z plynu na kvapalinu, čo so zvyšujúcou sa hĺbkou, kvôli hroziacej dekompresnej chorobe výrazne skracuje časové limity pre pobyt na dne. Kým bezdekompresný limit v hĺbke 12 metrov je 125 minút, v hĺbke 40 metrov je to 9 minút.  Kyslík je pri parciálnom tlaku vyššom ako 1,6 toxický, čo znamená, že vzduch možno bezpečne dýchať maximálne do hĺbky 66 metrov.

V roku 1985 vzniká IANTD (International Association Nitrox and Trimix Divers), neskôr TDI a množstvo ďalších, ktoré sú zamerané práve na potápanie so zmesami plynov a pre tento typ potápania sa zavádza názov „technické potápanie“. Jeho prínosom je, že sa zásadne obmedzujú riziká pri potápaní do veľkých hĺbok, alebo dlhých prienikoch v jaskynných systémoch. Nové plynné zmesi eliminujú negatívny vplyv dusíka a kyslíka a umožňujú realizovať aj náročné dekompresné ponory. Vznikajú nové potápačské kvalifikácie: Nitrox Diver, Advanced Nitrox Diver, Technikal Diver, Normoxic Trimix Diver, Trimix Diver a prichádza nástup CCR, čo je zariadenie s uzatvoreným okruhom, pri ktorom nie je dýchaný plyn vydychovaný do vody, ale cirkuluje v prístroji, kde je neustále obohacovaný o spotrebovaný kyslík, prípadne umožňuje meniť dýchané zmesi plynov v závislosti od hĺbky.

Náročnosť technického potápania, najmä potápanie do jaskýň a veľkých hĺbok však vyvoláva nároky na zmenu používaného výstroja, vyžaduje si používanie viacerých plynov počas jedného ponoru, čo znamená viacej potápačských fliaš, zásadne zvyšuje náročnosť prípravy, tréningových postupov a plánovania ponorov. V priebehu deväťdesiatych rokov nastupuje nová potápačská filozofia Doing It Right, DIR (robme to správne), ktorej priekopníkmi sú William Hogart Main, Bill Gavin, George Irvine, Jarrod Jablonsky a ďalší jaskynní potápači zapojení do Woodvine Karst Plain Project, ktorého cieľom bola realizácia ponorov vo veľmi rizikovom jaskynnom prostredí. Základnými cieľmi DIR je minimalizovať riziká, predovšetkým štandardizovaním potápačského výstroja a jeho redundanciou, zjednotením postupov v tíme ako pri realizácii samotných ponorov, tak aj pri riešení krízových situácií a dôsledným plánovaním ponorov pri využívaní viacerých plynov.

Vzniká tak nová konfigurácia potápačského výstroja, ktorej základnými aspektmi je predovšetkým jej  minimalizácia a zjednodušenie, pri podstatnom zvýšení bezpečnosti a eliminovaní rizík tak, aby boli náročné ponory vôbec fyzicky uskutočniteľné. Náročné výcvikové postupy síce vyžadujú oproti klasickým rekreačným kurzom niekoľko násobne viac času na ich zvládnutie, ale výsledkom je, že potápači perfektne ovládajú vztlak a prácu s viacerými nezávislými zdrojmi plynov. Absolventi kurzov sú schopní realizovať aj náročné dekompresné ponory a vedia dôkladne naplánovať profil ponoru a použitie jednotlivých plynov na realizáciu samotných ponorov aj na následnú dekompresiu. Tieto nové zručnosti otvárajú možnosť, že od kvalifikácie Technical Diver sa môžu potápači potápať samostatne, pretože majú dostatočný výcvik, skúsenosti, vlastný plán ponoru, zdvojenú výstroj a sú schopní samostatne riešiť prípadné krízové situácie.

Jarrod Jablonsky napokon na základoch DIR buduje novú potápačskú organizáciu GUE (Global Underwater Explorers). Technické potápanie vďaka štandardizácii, a novým postupom DIR a GUE prestáva byť iba doménou najväčších potápačských fanatikov a stáva sa dostatočne nízko rizikovým, aby bolo akceptované potápačskými poisťovňami.

Práve to umožňuje, že v druhej polovici deväťdesiatych rokov začína väčšina potápačských certifikačných agentúr zaraďovať technické potápanie do svojich výcvikových štandardov, aby zachytili trend a boli schopné pokryť všetky úrovne rekreačného potápania.

Deväťdesiate roky sú totiž obdobím, kedy potápanie zaznamenáva celosvetovo obrovský boom.

09.05.2017
Cesty Za TichomModra ZonaPotapanie.bizBaburka
© dive 2000 production s.r.o. - všetky práva vyhradené, realizácia era web solutions